Neviem čím to je ale 90% ľudí s ktorými som doposiaľ robil pracovný pohovor, požadovali ako podmienku prijatia do práce “fixnú zložku” na výplatu. A to mi verte, bolo ich už vyše sto.

Najčastejším argumentom bol “potrebujem aspoň nejakú istotu.”

Alebo určite ste sa stretli s ľuďmi, ktorí sa vyjadrili takto:
“Aj by som začal s niečim podnikať, no dnešná doba je neistá a ja si nemôžem dovoliť riskovať stratu príjmu, potrebujem pravidelný príjem, potrebujem istotu.”

Najzvláštnejšie však na tom celom je, že v jednom aj v druhom prípade ju väčšinou našli aj tak u podnikateľa, ktorý ich zamestnal.

Alebo, ešte stále je možné sa stretnúť s názorom, “za komunistov bolo lepšie.
Každý mal prácu, každý mal byt, každý mal čo jesť, zdravotníctvo bolo zadarmo, nebolo chudobných a ani bohatých a pod.”

Znie to dobre, takmer by človek aj súhlasil.
No daň za to všetko bola izolácia, nevedomosť, zaostalosť a najmä obmedzenie slobody.

Zákaz slobodne cestovať do rôznych krajín, zákaz počúvať zahraničné rádio, zákaz veriť v Boha, zákaz podnikať, zákaz slobodne tvoriť umenie, zákaz voliť inú politickú stranu, zákaz vyjadriť svoj názor a 100 ďalších zákazov za ktorý ste sa kľudne vedeli ocitnúť za mrežami dokonca aj smrť.

Sloboda je však po zdraví to najdôležitejšie, čo človek môže mať.

Radšej budem zažívať obdobia, keď sa nedarí a musím vydolovať posledné zbytky síl aby som zaobstaral príjem a zabezpečil rodinu a jej potreby ako by som mal prísť o slobodu, no mal na každý deň to niečo na prežitie.

Je to podobné ako napríklad s tigrom v ZOO.

Každý deň dostane svoju porciu žrádla a vody, bez ohľadu na to či prší alebo svieti slnko, vždy sa má kde bezpečne ukryť, nikto ho neohrozuje, dokonca aj o mláďatá je postarané, ak by aj ochorel, na blízku sú ošetrovatelia.

Čo viac si priať. Istota ako remeň.

No či mi veríte alebo nie, každý jeden tiger z klietky by sa pri prvej príležitosti snažil vrátiť do prírody.

Radšej bude zažívať aj niekoľko dní o hlade, za včas rána alebo neskoro v noci loviť zver aby zabezpečil potravu pre seba či potomstvo, bojovať o prežitie a chrániť si svoje teritórium, cvičiť sa sledovaní, stopovaní či v boji, alebo len tak sedieť na strome či ísť ďaleko kam len chce, ale do klietky kde by mu ponúkli “istotu” by dobrovoľne nešla ani len andulka.

Dôvod? Sloboda.

Sloboda, aj pri nej platí, že až keď o ňu prídeš začneš si ju vážiť.
To je ten dôvod, pre ktorý sa opúšťa pomyselná istota a človek spoznáva samého seba.

Nie je jednoduché zdvihnúť bežku a opustiť vychodenú, bezpečnú a známu koľaj, no bez toho neuvidíš nové obzory, nové cesty nespoznáš svoje silné a slabé stránky, nezažiješ slobodu.
Vytvor novú stopu v snehu aby ju nasledovali iní.

Buď odvážny opustiť svoju komfortnú zónu a prekroč svoj tieň. Istota na ktorej si tak zakladáš je len mýtus.

“Váš čas je obmedzený, tak ho nemíňajte na život niekoho iného. Nenechajte sa ovplyvniť názormi iných. Prehlušia váš vnútorný hlas. A čo je najdôležitejšie, nájdite v sebe odvahu nasledovať srdce a vlastnú intuíciu. Ony totiž už dopredu vedia, čím sa skutočne chcete stať. Všetko ostatné je druhotné.” Steve Jobs

Cieľom tohoto článku nie je ponížiť zamestnanie a TPP na nižšiu úroveň. Som presvedčený, že bez zamestnancov (nepodnikateľov), by vôbec nefungoval systém.
Učitelia, profesori, úradníci, vedci, pracovníci vo výrobe, predavači a kopec ďalších profesií sa nezaobídu bez zamestnancov.

Chcel som len poukázať na paradox, že tí, ktorí majú možnosť výberu medzi províznym systémom alebo fixnou zložkou, si žiadajú “istotu” u podnikateľa a sami odmietajú podnikať, že je to príliš riskantné.

Ak sa Vám môj článok páčil, dajte mu Páči sa mi, alebo ho môžete zdieľať na sociálnych sieťach. Ďakujem.

Radoslav Hruška
Soft Skills Trainer, CEO Iplatforma s.r.o., Zadobe, KvalitnéSlužby.sk