V nejednej knihe a v nejednej prednáške som sa stretol s názorom, že ľudia nemajú radi zmenu.

Znie to trochu divne, že?
No autori nemali na mysli zmenu nábytku, šatníka, účesu alebo “poďme pre zmenu tento rok na dovolenku inde.”

Ale ide o zmenu návykov, o zmenu životného štýlu. Prečo je to tak?

Je to z toho dôvodu, že ak sa rozhodne jeden človek pre určitý cieľ, napr. schudnúť, prestať piť alkohol, začať športovať, vybudovať firmu, vyštudovať medicínu alebo akýkoľvek iný hodnotný cieľ, musí opustiť svoju zónu komfortu.

Čo je to zóna komfortu?

To je to miesto kde sa človek cíti bezpečne, pohodlne a nerušene.
To je ten životný štýl, ktorý si nevyžaduje sebazaprenie ale ide celkom jednoducho, sú to tie činnosti, ktoré človek zvyčajne denno denne robí bez toho, že by sa k tomu musel nútiť.

Možno niekomu taký život vyhovuje, no pri troche úprimnosti si musí priznať, že v živote nedosiahne nikdy to, po čom v hĺbke srdca sníva.

Taký život je podobný listu zo stromu, ktorý padol na hladinu potoka. Je unášaný prúdom a celkom závislí na tom, kde ho osud zanesie.
Jediné čo určuje kvalitu takého človeka sú okolnosti, ktoré ho dennodenne stretávajú.

“Všetko, čo ste v živote niekedy chceli, je priamo za vašou komfortnou zónou.” Jennifer Aniston

No existuje približne 10% ľudí, ktorí sa rozhodnú pre zmenu.

Začína to buď tým, že sa inšpirujú príkladom, vzorom alebo idolom, ktorý ich pozitívne ovplyvní alebo aj tak, že v živote človeka nastala mimoriadná udalosť, ktorá zmenila jeho rebríček hodnôt.

Či tak alebo tak, začína kompletný reštart, ktorý je možne pozorovať v zmene myslenia, v návykoch, v slovníku a najmä v tom kde a s kým trávite čas.
Z počiatku vám každý fandí, zaujímajú sa o to ako sa darí, ukazujú palec hore.
No akonáhle sa im už začnete trochu vzďaľovať, nasleduje palec dolu.

Najskôr začnú “priatelia” mudrovať a davať otázky typu: “hmm,,a to myslíš, že je správne takto radikálne?, nemyslíš, že je to až príliš?”
Tváriac sa, že majú o vás skutočné obavy.

No keď vidia, že to nezaberá a vy sa vzďaľujete ešte viac, resp. blížite sa k cieľu, okolie pritvrdí.
“No, kým nezačal vymýšľať, bol to do vtedy celkom fajn chlapík. Už sa s ním nedá normálne rozprávať, on stále iba o tých jeho veciach točí.
On je úplne na peniaze, už mu z toho načisto šibe.”

Čo je na tom smutné, že v tejto fáze Vašej zmeny, tieto vyjadrenia nepočujete priamo od svojich “priateľov” ale sprostredkovane.
Čo ich k tomu vedie? Závisť? Nie tak úplne. Odpoveď je jednoduchá no zároveň zarážajúca.
Vedie ich k tomu fakt, že kým vy tvrdo pracujete na svojich cieľoch, ostatných to zároveň usviedča z ich nečinnosti.
Popri to majú rovnaké možnosti ako vy.

Pripodobním to nesledujúcej situácii.

Predstavte si, že prídete do spoločnosti, kde majú všetci oblečené rovnaké biele tričká a kde tu nejaká špinka na každom tričku.
V tom sa jeden, či dvaja ľudia rozhodnú tričká zbaviť špiny a prídu s čistými tričkami do spomínanej spoločnosti.
Ako náhle si to niekto všimne, považujú sa popri vás za špinavých. Cítia sa ako by ste ich nejako urazili resp. ako keby ste sa nad nich vyvyšovali.

Situácia si vyžaduje riešenie.

Buď urobia potrebné kroky na zbavenie svojej nečistoty, vyzliecť tričko, oprať ho, vysušiť, vyžehliť, obliecť a chrániť ho od nečistoty, no to si vyžaduje aktivitu, ktorú doposiaľ nemuseli robiť.
Druhá možnosť, vziať za hrsť špiny a hodiť ju  na vás,.
Zašpinia Vaše tričko, len aby ste ich mali špinavšie ako sú ich tričká. Priznávam, je to jednoduchšie, asi preto je to tak obľúbená metóda.

Niekoho môže takéto správanie jeho okolia znechutiť, dokonca aj zabrzdiť v rozhodnutí opustiť zónu komfortu a ísť za svojim cieľom.
No iných to len utvrdí v tom, že idú správnym smerom a ľahšie opustia staré prostredie a vzťahy, ktoré sa ukázali ako povrchné.

“Vlci vyjú, ale karavána ide ďalej”

Je to prirodzený reflex, ľudia sa v určitých situáciach správajú ako ulovené kraby vo vedre.

Každý by rád vymenil vedro za šíre more, no nikto nerobí preto nič, len sa nervózne mrvia vo vedre, až v tom, jeden krab sa šikovne zachytí klepetom o horný okraj vedra.
Ostatné kraby chvíľu pozorujú, akonáhle sa však začne krab vzďaľovať od nich a ťahá sa von, ihneď sa vystrú za ním ďalší a stiahnu ho späť.
Rozumiem, nie je to z tých istých pohnútok ako u ľudí, no ako príklad je to dobrý.

Všetci, ktorí sme sa rozhodli pre zmenu musíme veľakrát čeliť pochybnostiam, únave, strachu zo zlyhania, nepriaznivým okolnostiam a nie zriedka vplyvom so strany nášho okolia, ktorý nám podsúva pesimistické vízie, ohováranie no najmä pocit viny, že sme dali prednosť kariére, mamone a pod.
Je to daň za zmenu.

Ešte stále túžiš po zmene? Áno? Správne rozhodnutie. No istotne sa priprav na to, že príde čas zaplatiť daň.
Jediné čo môžem k tomu povedať je: neľutujem, stojí to za to, ak by som mal možnosť urobiť to znovu, istotne by som to urobil.

Opustiť priemernosť a natiahnuť sa po veľkých veciach je stále aj v tejto dobe výnimočné a najväčším nepriateľom ľudí stále ostáva komformita.
Najvhodnejší čas na zmenu je práve teraz.

“Najlepší čas zasadiť jabloň bol pred dvadsiatimi rokmi. Druhý najlepší čas je teraz. Čínske príslovie.”

Radoslav Hruška
CEO Iplatforma s.r.o.,   KvalitnéSlužby.sk,   Zadobe

Ak sa Vám môj článok páčil, dajte mu Páči sa mi, alebo ho môžete zdieľať na sociálnych sieťach. Ďakujem.